O joge s Marianou Kozlovou
Mgr. Mariana Kozlová sa venuje joge dvanásť rokov. Základy získala v "Joge v dennom živote", kde absolvovala cvičiteľskú akreditáciu. Neskôr sa začala venovať len hathajoge. Absolvovala aj štvorročné štúdium tantrickej jogy pre ženy - Mohendžodára v Oshovom meditačnom centre v Lažánkach pri Brne. "Hathajoga je pre mňa nesmierne dôležitá a vďačím jej za zdravé a krásne roky svojho života. Mohendžodáro ma zasa hlboko oslovilo svojou úctou k prirodzenej povahe života," vysvetlila energická Prešovčanka
Foto: www.freedigitalphotos.net
Joga nie je na Slovensku cvičením, ktoré by vyslovene ľudia nepoznali. Čo o nej možno človek nevie?
- Som presvedčená o tom, že joga je stará rovnako ako ľudstvo, že s ním rástla a vyvíjala sa odnepamäti. Naši dávni predkovia pozorovali svet okolo seba a keďže nemali lekárov ani nemocnice, veľa sa učili od správania sa zvierat. Odpozorovali ich inštinktívne prejavy, ktorými si udržiavali zdravie a zároveň si uvedomovali, že pozície tela výrazne ovplyvňujú jeho dianie aj na duševnej úrovni. Napriek tomu, že joga ako ucelený filozofický systém pochádza z Indie, tento poznatok mali napríklad aj starí Egypťania alebo šamani rôznych starovekých národov. Tí využívali pózy na zvýšenie svojich fyzických a psychických schopností. Súvisí to najmä s tým, že naši prapredkovia mali už vtedy také znalosti o fungovaní energetiky ľudského tela a vesmíru, ktoré súčasná veda ešte len objavuje a potvrdzuje ich platnosť.
V čom tkvie jej podstata a nadčasovosť?
- Ak chceme hlbšie pochopiť, o čom joga je, môžeme sa oprieť o samotné slovo joga, v ktorom je ukrytá jej podstata... Znamená totiž spojenie, zjednotenie človeka s prírodou a všetkými živými tvormi v rámci vzájomnej tolerancie a úcty. Veľa ľudí vníma jogu iba ako pomalé fyzické cvičenie. Ak by bola iba tým, určite by neprežila tisícky rokov. Máme ju aj v súčasnosti preto, že je zároveň vedou o ľudskom tele, o mysli, vedomí a o duši človeka. Umožňuje nám pochopiť a objaviť vnútorný svet, radosť a skutočný zmysel života. Zároveň v symbióze s telom udržiavať jeho zdravie a dlhovekosť. Vďaka tomu sa joga rozšírila po celom svete a dnes sa cvičí azda na každom kontinente.
Akú cestu toto cvičenie tela i ducha prešlo pokiaľ sa dostalo až do Prešova?
- Myslím, že to bola náročná cesta vydláždená predsudkami a strachom z nepoznaného. Neviem presne ako dlho sa cvičí joga napríklad v našom meste. Pevne verím, že sa v každom období, v každej generácii Prešovčanov našiel niekto, kto sa s ďalšou skupinou ľudí venoval praktizovaniu jogy. Nikdy som sa však bližšie nevenovala histórii tohto cvičenia a jeho praktizovaniu u nás. Môžem povedať, že Prešov sa naozaj nemusí hanbiť za takých cvičiteľov, akými donedávna boli a sú Jozef Miko, či Janko Eliáš.
Musí človek cvičiaci jogu zmeniť vieru, či filozofiu ba dokonca aj stravovacie návyky?
- Ak sa pýtate na vzťah jogy k náboženstvu, potom treba povedať, že joga je staršia ako všetky náboženstvá. Z jej filozofického poznania ideovo vyšli náboženstvá, avšak ona sama sa náboženstvom nestala. Jej posolstvá sú nadčasové a prekračujú nielen zemepisné hranice, ale aj tie ľudské, mentálne. Vnútorná sila, radosť a nesebeckosť sú základnými princípmi života, preto nie je dôležité, kde človek žije či aké má náboženské vyznanie. Podstatná je ľudská bytosť a jej vlastnosti, platné v celom kozmickom priestore. Povedala by som dokonca, že je to naopak. Spontánnosť a múdrosť nie sú závislé na nijakom náboženstve, tie chcú úplnú slobodu mysle a vlastnú cestu k poznaniu. A či musí zmeniť stravovacie návyky? Nemusí, ale keď bude disciplinovane cvičiť, zmení ich sám z vlastného rozhodnutia. Joga totiž človeka zjemňuje a robí citlivejším ku všetkým prejavom života. Zrazu sa prestanete napríklad na mäso iných živých bytostí dívať ako na tú správnu potravu pre vaše telo.
Joga pokladá za mimoriadne dôležité zdokonaľovať rovnako telo aj zmyslové orgány. Aký to má dopad na človeka?
- Zmyslové orgány sú súčasťou našich tiel a máme ich na to, aby sme cez ich schopnosti a vlastnosti mohli vnímať podnety, prichádzajúce z vonkajšieho prostredia. Problémom súčasnosti je, že naše zmyslové orgány sú neskutočne otupené. Svet okolo nás je príliš hlučný, farebný, čuchovo i chuťovo "prechemizovaný". Ak máme otupené zmysly, je otupená aj naša myseľ, naše vedomie, naša duša. Pripomíname bioroboty, ktoré sú naprogramované dennými časovými štruktúrami, zavalené neprimeraným množstvom vnemov, informácií a podobne. A kde sme my? Kde je naša ľudská podstata? Strácame sa v tom balaste fyzicky i psychicky. Joga umožňuje návrat, pozastavenie sa, uvedomenie si hodnôt života a znovunastavenie zmyslov na kvalitu vnímania a pozornosti.
Má joga nejakú typológiu?
- V našom "západnom" priestore je v najväčšej miere zastúpené cvičenie klasickej hathajogy a jej sesterskej osemstupňovej aštangajogy. Hathajoga je zameraná na spájanie dvoch protikladných energií v tele - aktívnej a pasívnej v záujme nastoľovania rovnováhy v organizme. Skúma ľudské telo, zvnútorňuje, očisťuje ásanami a vedomým dýchaním. Je ideálna pre tých, čo si chcú udržiavať dobrý zdravotný stav a tým, že cvičenia sú menej náročné, môžu ju cvičiť aj ľudia s chorobami vysokého tlaku, cukrovkou, operovanými kĺbami, bolesťami chrbta a podobne. Aštangajoga je silovejšia, náročnejšia na fyzickú kondíciu a preto je doporučovaná pre tých, ktorí sú v plnom zdraví. Základom zostavy 28 ásan, tvoriacich aštangajogu, sú v podstate hathajogovéásany, ale cvičené dynamickejšie. Z klasickej hatha a aštangajogy čerpá aj v súčasnosti najmä v Amerike obľúbená powerjoga, dynamická a na fyzickú stránku zameraná joga. Absentuje v nej filozofická zložka a opäť je vhodná pre zdravých, dynamických jedincov. Z ďalších spomeniem momentálne veľmi obľúbenú bikramjogu, teda horúcu jogu, ktorá je tiež zameraná len na fyzickú stránku. Zostava 26 cvikov a 2 dýchacích cvičení sa cvičí pri 42-stupňovej teplote a preto sa radí k tým náročnejším druhom. Zmienim sa ešte o jinjoge, ktorej sa venujeme aj v Prešove. Na rozdiel od predchádzajúcich silových variant je jinjoga tiež v podstate hathajogovým cvičením, ale v pasívnejšom prevedení. Uvoľňuje najmä úpony svalov, šľachy a chrupavky a umožňuje zostávať vedome v precvičovanej ásane. Je preto vhodná pre tých, ktorí chcú energiu získavať, nie ju vydávať, viac relaxovať.
Joga už na prvý pohľad vyzerá veľmi náročne, priam krkolomne. Nemôže si pri nej človek reálne ublížiť?
- Môže, samozrejme, že môže. Presne tak ako pri akejkoľvek inej činnosti, ktorú nevykonávame primerane k stupňu vyspelosti, uvoľnenosti a sústredenosti.
Pre koho je cvičenie jogy vhodné? Kedy by s ňou mohol človek začať?
- Joga je azda jediné cvičenie, ktoré je vhodné pre kohokoľvek, pretože je prispôsobiteľné. Môžu ju cvičiť mladí aj starí, zdraví aj chorí, skrátka všetci, ktorí majú chuť zmeniť svoj život k lepšiemu a k tomu trocha disciplíny. Nie je rozhodujúci ani vek... Je vhodné, ak si jogu osvoja deti, ale ak nemajú to šťastie začať s ňou v detskom veku, kedykoľvek s ňou začnú, vždy je to na prospech tela i ducha. Každý si môže vybrať ten druh, ktorý je blízky jeho naturelu a možnostiam.
Môže sa ju dobre naučiť aj samouk?
- Joga je individuálne cvičenie, ale najlepšie sa cvičí v skupine. Má to svoju logiku - ásany cvičí každý za seba a pre seba, ale len skupina dokáže vybudiť krásnu a podporujúcu energiu. Na základe vlastných skúseností odporúčam absolvovať aspoň na začiatku skupinové cvičenia. Medzi iným aj preto, že len cvičiteľ vám môže pomôcť pri procese zvnútorňovania, zvedomovania sa a naučí vás správne relaxovať. Práve relaxácia je pre súčasného človeka rovnako, ak nie aj viac, dôležitá ako cvičenie. Zbavenie sa stresu, uvoľnenie je totiž kľúčom k vstupu do akejkoľvek zmeny v živote.
Stačí mať ako predpoklad kondíciu, aby sme zvládli tieto cviky?
- Videli ste už, aby sa niekto posadil za klavír a začal hrať krásne melódie bez toho, aby za tým neboli hodiny, mesiace a roky tvrdej driny? Tak ako klavirista začína od prvého dotyku prstov s klávesnicami, tak aj cvičenec jogy začína od samého začiatku. Majstrovstvo je výsledkom postupnosti, vytrvalosti a trpezlivosti.
Prečo je pre jogu a cviky jogy tak dôležité správne dýchanie?
- Dôležité je hlavne preto, že dych, dýchanie znamená život. Bez jedla vydržíme dlho, bez vody kratšie, ale skúste sa nenadýchnuť... Ak som už kdesi konštatovala, že máme otupené zmysly, ani spôsob nášho dýchania nie je žiadna výhra. Vôbec si neuvedomujeme, že dýchame - to je prvá vec. Druhou vecou, ktorú si takmer nikto neuvedomuje je to, že dôležitou súčasťou vzduchu, ktorý nadychujeme je "prána" alebo inak nazvaná čchi či živa. Je to tá energia, bez ktorej by nebol život, bez ktorej by nefungovali orgány nášho tela a jeho systémy. Preto dýchame plytko, povrchne a v hrotoch našich pľúc ukladáme vzduch, ktorý sme nadýchli pred pár rokmi. Vedomé dýchanie harmonizuje, lieči, koriguje naše emócie, našu myseľ a v neposlednom rade prehlbuje naše vnímanie.
Čo priviedlo k joge vás?
- Od detstva som bola hĺbavejšia, rada som vyhľadávala tajomné a skryté veci, rada som poznávala všetko okolo seba. Roky som študovala historickú, mystickú a jogickú literatúru a až potom, teoreticky podkutá som prešla k ich praktickej realizácii. V neposlednom rade som si s pribúdajúcim vekom uvedomila, že treba podporiť nielen dušu, ale i svoje telo, pretože sú to spojené nádoby... Ak hapruje jedna, kazí sa aj tá druhá.
Zdroj: Prešovský Večerník